Copyright

12. decembra 2010 16:30, Prečítané 1 691x, danielita, Nezaradené

Popri kvetoch a rastlinách sa stalo mojím koníčkom aj fotografovanie. Najmä samotných rastlín, a vôbec prírody. Spočiatku som venovala pozornosť svojmu okoliu, rôznym výsadbám (resp. snahám nejaké výsadby vytvoriť – profesionálna deformácia…). Časom sa tých fotografii nakopilo, tak som ich začala využívať práve v článkoch na stránke.

Na isté záležitosti si však dávam pozor. Keď už nejaké fotografie idem použiť, tak len moje vlastné. Mám ich dosť. Prípadne, ak nie vlastné, tak aspoň so súhlasom autorov. Dokonca som sama bola oslovená kvôli istej fotografii – fotografii cyklámenu. Tá mala byť použitá do učebnice prírodopisu. Tak som si povedala: „Čo by človek neurobil pre decká a ich vzdelanie… ?“. Súhlasila som. Keďže sa dotyčná pani neozývala, napísala som jej ja. Vraj fotografiu nakoniec nepoužili. Ktovie…

Ako som spomenula, keď potrebujem nejakú fotografiu, ktorú sama nemám ako získať, odfotiť, nerobí mi veľký problém nakontaktovať sa na človeka hoci aj žijúceho na druhej strane zemegule. Takto som napríklad získala unikátne zábery mangrovníka, ktoré urobil istý Rhett Butler, americký cestovateľ a dobrodruh v Mexiku a na Borneu.

Takisto používam aj fotografie od dánskeho predajcu ponúkajúceho mini rastliny v rôznych ozdobných črepníkoch, či luxusné nádoby z Nemecka. Ak sa človek ozve a slušne požiada o použitie fotografického materiálu, nevidím dôvod, prečo by nemal niekto súhlasiť. Nie každý si však to povolenie pýta. Že uverejňovanie fotografii, alebo dokonca aj textov môže niekto zneužiť, o tom som sa presvedčila v posledných dňoch. A to úplnou náhodou.

Pred niekoľkými dňami som publikovala na jednom portáli s voľnými údajmi článok, ktorý pred časom figuroval u mňa na stránke. Keďže som sama autorom, skopírovala som obsah textu a vložila ho tam. Uložila a celá spokojná s výsledkom vložila odkaz na článok aj na Skype, aby som informovala mojich známych, že už aj ja na tej stránke figurujem. Po nejakej hodine som opäť, plná hrdosti, klikla na ten odkaz, a… Čo nevidím? Na stránke svietilo upozornenie, že pravdepodobne došlo k porušeniu autorských práv. Ešte som sa zasmiala a pomyslela si: „Fiha! Tí to berú nejako vážne, keď už ani samú seba nemôžem kopírovať…“. Tak som hľadala kontakt na niektorého z redaktorov. Ďalšia komunikácia prebehla prostredníctvom Skype. Dozvedela som sa, že na to, aby bol článok publikovaný, mala by som oficiálne udeliť povolenie. Hovorím si: „Fajn, ide o formalitu…“. Nasledujúci deň ma však vyviedol z omylu.

Dozvedela som sa, že nemôžu udeliť autorstvo na niečo, čo vlastne u mňa ani neexistuje a podľa nich v skutočnosti ani nie som autorom, resp. ak aj som, povolenie by na článok malo prísť z inej emailovej adresy. Samozrejme, hneď mi stúpol tlak a prvé čo mi napadlo, bolo, že som na kontakt tej druhej stránky ihneď napísala email s upozornením, aby text stiahli, alebo uviedli zdroj: moju web stánku a že v opačnom prípade budem nútená konať ráznejšie. Pre istotu som sa však pustila ešte hľadať stratený článok u mňa na stránke. Našťastie, našla som ho a urobila si zopár záberov obrazovky počítača, kde bol jasne vidieť nielen text, dátum, ale bolo evidentné, že sa jedná o prostredie administrácie web stránky. Urobené snímky som potom aj poslala zástupcovi portálu, s ktorým som už komunikovala prostredníctvom emailov. Asi zapôsobilo, keď si porovnal dátumy.

Potom už udalosti nabrali rýchly spád. Dostala som dve správy. Prvá ma informovala o zmene v článku, resp. že je opäť publikovaný. V druhom bolo uvedené, že v diskusii o článku budem uvedená ako jediný a pôvodný autor a na tej druhej stránke došlo k porušeniu autorských práv.

Asi sa pýtate, či tento prípad mal ešte nejakú dohru. Keďže na môj mail v tej firme nereagovali, rozhodla som sa podať predžalobnú výzvu. Možno by viacerí oponovali, či má vôbec význam zaťažovať slovenské súdnictvo s „trápnosťami“. S článkom sa okrem energie na jeho napísanie, spájajú aj iné položky: preklad do angličtiny, čas, ktorý som „zabila“ tým, že som ho dala na stránku a samotný fakt, že už nejaký ten čas bol na webe z neho robí priam kľúčovú položku. Nakoniec, každý na webe okrem zábavy a nájdenia nových kamarátov, hľadá aj informácie. Tie sú väčšinou voľné, dostupné. To však neznamená, že sa môže s nimi nakladať, ako sa komu zapáči. Ak má niekto obchod, z ktorého profituje, a neoprávnene použije obsah z inej stránky, tak ho vedome poškodil. Myslím, že je na mieste žiadať náhradu.